Termíny "aeróbna" a "anaeróbna" sa skloňujú pomerne často. O čo sa teda vlastne jedná? Typicky sa to dá ukázať na príklade behu. Pri pomalom behu dochádza k úhrade energetických požiadavkov za prístupu kyslíku. Bežec sa v tejto intenzite nezadýchava, bez problémov dýchaním dodáva organizmu dostatočné množstvo kyslíku. V tomto prípade hovoríme o aeróbnom zaťažení. O pozitívnom dopade aeróbnych pohybových aktivít na zdravie a kondíciu bolo už veľa napísaneho. Výnimkou v tomto zmysle samozrejme nie je ani mierne intenzívny beh, pri ktorom preukázatelne dochádza k zlepšeniu funkcie srdca, obehového systému, dýchania, zlepšeniu funkčného stavu kostí, podpory imunitného systému a v neposlednej rade aj k zlepšeniu sexuálnych funkcií, k psychyckej relaxácii a zvýšeniu mentálnej výkonnosti.
Pri každej dlhšej športovej aktivite prebieha hradenie energie z glykogénu a z tukov. Vzájomný podiel oboch "palív" závisí na našej trénovanosti a na intenzite športového výkonu. Napríklad pre dlhom aeróbnom behu je postupom času podiel tukov stále väčší a organizmus si tak vlastne chráni zostávajúce zásoby glykogénu. Odborníci hovoria o aeróbnej tukovej kapacite, ktorú je možné tréningom zlepšovať. Inak povedané, hranicu, kedy náš organizmus prechádza zo spalovania glykogénu na tuky, môžeme tréningom ovplyvniť.
Pri anaeróbnom tréningu dochádza k pomerne rýchlemu spáleniu dostupných cukrov, pričom sa dostavia nepríjemné pocity slabosti a na výraznejšie spalovanie tukov už ani nepride. Organizmus nestačí dodávať potrebné množstvo kyslíku do svalov a všetkých pracujúcich orgánov. Vzniká kyslíkový dlh. Za tejto situácie dochádza k hromadeniu laktátu vo svaloch, ktorý výrazne obmedzuje ich fungovanie. V týchto nepriaznivých fyziologických podmienkach nie je schopný organizmus pracovať dlho. V skutočnosti pritom samozrejme záleží na kondícii a individuálnej tolerancii laktátu, alebo aj schopnosti pracovať v jeho vyšších koncentráciách. Pre futbalistov je každopádne anaeróbny tréning nutný, keďže musia svoj organizmus na zápas, kedy dochádza k intenzívnej anaeróbnej záťaži, systematicky pripravovať.
Zdroj : www.sportvital.cz
Aeróbna verzus anaeróbna fyzická záťaž
Termíny "aeróbna" a "anaeróbna" sa skloňujú pomerne často. O čo sa teda vlastne jedná? Typicky sa to dá ukázať na príklade behu. Pri pomalom behu dochádza k úhrade energetických požiadavkov za prístupu kyslíku. Bežec sa v tejto intenzite nezadýchava, bez problémov dýchaním dodáva organizmu dostatočné množstvo kyslíku. V tomto prípade hovoríme o aeróbnom zaťažení. O pozitívnom dopade aeróbnych pohybových aktivít na zdravie a kondíciu bolo už veľa napísaneho. Výnimkou v tomto zmysle samozrejme nie je ani mierne intenzívny beh, pri ktorom preukázatelne dochádza k zlepšeniu funkcie srdca, obehového systému, dýchania, zlepšeniu funkčného stavu kostí, podpory imunitného systému a v neposlednej rade aj k zlepšeniu sexuálnych funkcií, k psychyckej relaxácii a zvýšeniu mentálnej výkonnosti.
Pri každej dlhšej športovej aktivite prebieha hradenie energie z glykogénu a z tukov. Vzájomný podiel oboch "palív" závisí na našej trénovanosti a na intenzite športového výkonu. Napríklad pre dlhom aeróbnom behu je postupom času podiel tukov stále väčší a organizmus si tak vlastne chráni zostávajúce zásoby glykogénu. Odborníci hovoria o aeróbnej tukovej kapacite, ktorú je možné tréningom zlepšovať. Inak povedané, hranicu, kedy náš organizmus prechádza zo spalovania glykogénu na tuky, môžeme tréningom ovplyvniť.
Pri anaeróbnom tréningu dochádza k pomerne rýchlemu spáleniu dostupných cukrov, pričom sa dostavia nepríjemné pocity slabosti a na výraznejšie spalovanie tukov už ani nepride. Organizmus nestačí dodávať potrebné množstvo kyslíku do svalov a všetkých pracujúcich orgánov. Vzniká kyslíkový dlh. Za tejto situácie dochádza k hromadeniu laktátu vo svaloch, ktorý výrazne obmedzuje ich fungovanie. V týchto nepriaznivých fyziologických podmienkach nie je schopný organizmus pracovať dlho. V skutočnosti pritom samozrejme záleží na kondícii a individuálnej tolerancii laktátu, alebo aj schopnosti pracovať v jeho vyšších koncentráciách. Pre futbalistov je každopádne anaeróbny tréning nutný, keďže musia svoj organizmus na zápas, kedy dochádza k intenzívnej anaeróbnej záťaži, systematicky pripravovať.
Zdroj : www.sportvital.cz
Zobrazené : |
69406 |
Hlasovalo : |
66 |
Známka : |
7.83 |
|||
Najčítanejšie za minulý mesiac
| 1. | Zvýšenie vytrvalosti / 1091 (6.09) |
| 2. | Red Bull Street Style World Final 2010 / 841 (9.62) |
| 3. | Futbalová hra 1 na 1 | 1 cvičenie 3 fázy #6 / 390 (6) |
| 4. | Ako rozvíjať rýchlosť detí v hrách vo futbale #4 / 158 (10) |
| 5. | Zábavná futbalová rozcvička WU #10 / 134 (7.75) |
| 6. | 2 druhy prípravných cvičení - MŠK Žilina U16 / 100 (6) |
| 7. | Ako zlepšiť vytrvalosť - intervalové metódy / 95 (7.19) |
| 8. | Prípravné cvičenie s prvkami koordinácie / 93 (8) |
| 9. | Dynamické prihrávkové cvičenie PS #2 / 88 (7) |
| 10. | Zábavna streľba pre deti aj dospelých S #1 / 77 (8.31) |
Najčítanejšie - celkovo
| 1. | Ako zlepšiť vytrvalosť - intervalové metódy / 71117 (7.19) |
| 2. | Aeróbna verzus anaeróbna fyzická záťaž / 69406 (7.83) |
| 3. | Prípravné hry a ich využitie vo futbale / 61141 (6.19) |
| 4. | Rýchle nohy - vpred a vzad / 52675 (7.98) |
| 5. | Vytrvalostný tréning / 43049 (7.93) |
| 6. | Vysoko intenzívny intervalový tréning / 36992 (6.22) |
| 7. | Obchádzanie protihráča - pedalada / 36276 (7.8) |
| 8. | Ako zlepšiť vytrvalosť - kontinuálne metódy / 36111 (7.04) |
| 9. | VO2 max. - meradlo vašej kondície / 35966 (7.31) |
| 10. | Prihrávky v trojici vnútorným priehlavkom / 34482 (7.09) |












